Wikileaks a Slovensko: Bomba, ktorá nevybuchla

Autor: Juraj Droba | 7.9.2011 o 16:58 | Karma článku: 10,71 | Prečítané:  3228x

Julian Assange sa štylizoval do pozície ochrancu verejnosti pred spravodajskou a informačnou manipuláciou vlád. Chcel byť garantom slobodného prístupu k informáciám. Koncom novembra 2010 začala stránka Wikileaks zverejňovať korešpondenciu medzi Ministerstvom zahraničných vecí a diplomatickými misiami USA v jednotlivých krajinách sveta. Assange dookola omieľal frázy ako zodpovednosť, záujem verejnosti a revolúcia v žurnalistike a publicistike. Dnes po takmer roku môžem konštatovať, že sa v podstate nič nezmenilo. Vlády nepadli a ja osobne sa lepšie informovaný necítim.

Záujem verejnosti a médií už upadá a za seba môžem povedať, že téma Wikileaks ma unavuje. Moja kapacita čítať ďalšie správy je takmer nulová. Zverejnenie tisícok nových správ počas uplynulého víkendu ma však predsa prinútilo niektoré z nich prečítať a napísať pár postrehov. Je niečo čo nás kauza Wikileaks predsa len naučila? Aké z nej vyplývajú ponaučenia?

 

Žiadna vláda ani bezpečnostná agentúra v dnešnom digitálnom svete nedokáže garantovať úplnú ochranu citlivých a klasifikovaných informácií. Aj keď je paradoxné, že sa to stalo tak jednoducho a v tak veľkom rozsahu práve krajine, ktorá iným rada pripomínala ich „nižšie“ štandardy a úroveň zabezpečenia tohto typu dát. Tí, ktorí stáli pri našom vstupe do NATO, to majú určite v živej pamäti. Verím, že USA a spolu s nimi mnohí iní sa v tomto smere poučili.

 

Potvrdenie, že mnohé informácie, ktoré v konkrétnej chvíli vyzerajú byť zásadné, sú s odstupom času úplne bezcenné.

 

Správy a analýzy diplomatov nie sú imúnne voči istému stupňu populárnej bulvarizácie.

 

Ani armády dobre platených expertov a analytikov nedokážu presne predpovedať politický, spoločenský a ekonomický vývoj.

 

Neexistuje žiadna garancia, že čokoľvek povieme, dokonca v dôvernom offline rozhovore, dôverným aj skutočne ostane – čo je obzvlášť nepríjemné práve pre svet diplomacie.

 

Poznanie, že USA stále disponujú dostatočne štedrým rozpočtom na národnú bezpečnosť, aby platili svojich zamestnancov aj za to, že zbierajú a vyhodnocujú dáta priemernej kvality a otázneho významu.

 

Úľava z toho, že 100 percent zverejnených informácií sa venuje samotnému obsahu politiky a spoločenského deja a USA sa v tejto oblasti nezaoberá získavaním osobných informácií alebo kompromitujúcich materiálov. Za niektoré iné spravodajské služby pôsobiace na našom území by som za to ruku do ohňa nedal.

 

Wikileaks tiež na Slovensku nespustili žiadnu vlnu "sekundárnej investigatívy"  ani polemiky v médiách o tom, kto čo povedal, ako to myslel. Dokonca sa málokto zamyslel aj nad tým, že SMER túžil stavať vládu s SDKÚ a ako to nakoniec v roku 2006 dopadlo. Trochu pozornosti získala akurát informácia, že SDKÚ sa chcelo v roku 2006 dohodnúť s Mečiarom.

 

Julian Assange a Wikileaks žurnalistiku nepretvorili. Päť svetových mienkotvorných médií, ktoré najprv s Wikileaks spolupracovali (Spiegel, New York Times, Le Monde atď.), odsúdili rozhodnutie zverejniť celý súbor dokumentov bez predošlej úpravy chrániacej aspoň citlivé zdroje. Do kontrastu stavia zodpovednú žurnalistiku a nezodpovedné hromadné zverejňovanie informácií, ktoré boli získané ako výsledok nelegálneho konania jednotlivca.

 

Počínanie Juliana Assange a Wikileaks nemá podľa mňa pre ľudí prínos, považujem ho skôr za nezodpovedné, dokonca škodlivé. Som rád, že dnes je Slovensko spoločnosťou, v ktorej budú informácie a osoby, ktoré sú citované ako chránené zdroje, iba predmetom krátkodobého záujmu médií. V najbližších dňoch si budeme čítať o pohľade amerických diplomatov na dynamiku pred a povolebného vývoja na Slovensku, na názory na bývalých premiérov Dzurindu a Fica, na Mečiara a Slotu (nič prevratne nové a nepoznané sa z Wikileaks o nich nedozvieme), na témy, ktoré hýbali slovenskou diplomaciou a ako sa vyvíjali slovensko-americké vzťahy. To všetko môže byť síce zaujímavé, ale dnes reálnu cenu už nemá. Žiaľ sú aj krajiny, v ktorých odhalenie informácií, zdrojov a kontaktov môže mať za následok represálie a postihy. Wikileaks a Assange takto rozhodne k rozšíreniu slobody vo svete nepomohli. Práve naopak: exponovali tých pár odvážnych, ktorí za slobodu v neslobodnom svete bojujú.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Architekt: Niektoré sedačky sú zámerne nepohodlné

Aké zásadné chyby robíme pri zariaďovaní obývačky a kam umiestniť televízor?

SVET

Muž zastrelil vo Fínsku starostku mesta a dve novinárky

Každú zasiahol ranami z pušky do hlavy a trupu.

EKONOMIKA

Zakladateľ siete pre milionárov: Neukazujú len bohatstvo, ale to, ako žijú

Sociálna sieť Rich Kids nie je pre každého.


Už ste čítali?