Dnes o 14:00 sa rozhodol vkročiť do kasína, sadnúť si za ruletový stôl a vsadiť všetko na červenú. Napriek tomu, že mal k dispozícii mnoho iných kombinácií a napriek tomu, že jeho najbližšie okolie ho dôrazne upozorňovalo na možné víťazstvo nečerveného čísla. Nehovoriac o tom, že do kasína mohol miesto seba poslať niekoho iného a dať mu veľkodušne pár žetónov. Rozhodol sa hrať vabank. Proti vôli svojich majiteľov, proti želaniu väčšiny strany. Ako CEO s obmedzenými kompetenciami sa vzoprel predstavenstvu akciovky SMER a.s., vzoprel sa dokonca jej zamestnancom. Skoro ako medveď v tom vtipe, keď spolu s orlom strmhlav padajú zo skaly a orol konštatuje: “Medveď veď Ty nemáš krídla, Ty máš inak ….”
Čo ho k tomu viedlo? Chce sa na záver svojej kariéry vymaniť z chápadiel temného pozadia SMERu? Alebo ho opantala vidina piatich rokov pokojného džobu, ktorý zamení za dva roky premiérovania a plnú hlavu starostí s plátaním rozpočtu a zostavovaním koalície v roku 2016? Alebo vidí lepšie ako iní, že jeho projekt sa začína rúcať ako domček z kariet a on toho má už plné zuby?
Fico dnes ohlásil to, čo bolo pred polrokom každému jasné ako facka. Pochybnosti v SMERe nastali pár mesiacov dozadu, keď vyhodnotili vlastné nezverejnené výskumy a videli, že Ficovo víťazstvo vôbec nie je samozrejmé. Zistili, že hneď niekoľko ohlásených kandidátov, vrátane doposiaľ nepopísaného Kisku, by mu v druhom kole dalo zabrať. Poslednou kvapkou bolo víťazstvo Mariána Kotlebu nad SMERáckym vrecom zemiakov v Banskej Bystrici. Bezobsažnú marketingovú politiku SMERu založenú na ľúbivých heslách a nereálnych sľuboch prekukli v Bratislave i Bystrici, a drahé prieskumy asi ukazujú, že scenár sa na zvyšku Slovenska bude čoskoro opakovať.
Fico svoju kandidatúru de facto ohlásil už minulý štvrtok, keď si hanebne za peniaze nás všetkých urobil s ministrom Lajčákom PR výlet známy ako “Záchrana dvoch zachránených hazardérov v Iráne”. Aby bolo jasné: oceňujem angažovanie sa ministra pri návrate ktoréhokoľvek občana SR späť do vlasti a myslím si, že si v tomto naša diplomacia počína úspešne. Odmietam však, aby si na náklady nás všetkých robil premiér prezidentskú kampaň. Ficova účasť na tejto spasiteľskej misii bola vysoko neštandardná, rovnako ako vládny špeciál pre dobrodruhov, ktorí sa mali vracať do vlasti komerčnou linkou na vlastné náklady.
Na prezidentské voľby sa veľmi teším. Pravica nakoniec môže prekvapiť a s pokorou dospieť k jednotnej podpore strieborného medailistu z prvého kola. Taký televízny duel Fico versus Kňažko bude určite stáť za to a Milan Kňažko rozhodne nebude ten, kto kríva z televízneho ringu s monoklami a krvácajúcim nosom. Vo voľbách môže dôstojne obísť aj sympatický nepolitik Andrej Kiska, či nevypočítateľný, avšak namotivovaný Rado Procházka. A ak náhodou ešte pravicový volič stále nemal dosť straníckeho politikárčenia a do druhého kola posunie svojho nominanta Pala Hrušovského, dokážem s tým tiež žiť. Nehovoriac o Petrovi Osuskom, ktorý by bol dôstojnou hlavou štátu, ale nemá šancu ísť do druhého kola. Slovensko má vlastne slušnú šancu na slušnú hlavu štátu.
