Vodiči, nemasakrujte cyklistov

Autor: Juraj Droba | 10.4.2015 o 18:52 | Karma článku: 12,18 | Prečítané:  3251x

Cyklista sa na hulváta preštrikoval a potom to dal krížom cez križovatku na červenú. Éčévéčkam DS, GA a SC by som zakázala jazdiť po Bratislave. Sedlák motorkár hučí na celú ulicu. No jasné, šoféruje ženská. Bratislavskí vodiči sú drzí a arogantní. Keď zbadám za volantom Vietnamca, pakujem sa kade ľahšie. Ja do basy kvôli nejakému blbému cyklistovi nepôjdem. Len stručný náhodný výpočet výrokov, ktoré v rôznych obmenách opakovane počul každý z nás. Smutné stereotypy z cestnej premávky v meste.

S prvými jarnými dňami začínajú vonku pribúdať cyklisti. Bicyklovanie je nielen globálny trend, ale v mestách s kolabujúcou dopravou už aj nevyhnutnosť. V metropolách ako Kodaň, Amsterdam, Viedeň či Berlín je úplne bežné, že ľudia presadajú z áut na bicykle a ich podiel na celkovej doprave tvorí desiatky percent. Cyklisti tak šetria nielen čas, ale aj svoje zdravie a životné prostredie. Pozitívne je, že o cyklistike a doprave na bicykli do práce sa hovorí už aj u nás. V posledných rokoch pribúdajú slovenské mestá, ktoré budujú cyklotrasy aj zodpovedajúcu cyklistickú infraštruktúru.

Viaceré kroky vpred urobila za posledné štyri roky Bratislava, kde pribudli mestské cyklotrasy a počet cyklistov vzrástol o viac ako polovicu. Nedávny prieskum ukázal, že v sezóne jazdí v Bratislave na bicykli sedem percent obyvateľov dva a viackrát týždenne. Darí sa aj ďalším mestám ako Piešťany, Banská Bystrica, Prešov, ale aj Trenčín či Žilina.

S rastúcim množstvom cyklistov pribúdajú aj konflikty medzi účastníkmi premávky. Cyklisti neraz nerešpektujú dopravné predpisy, nezriedka prechádzajú cez križovatku na červenú. Na chodníkoch alebo v peších zónach ohrozujú chodcov. Chápem, že cyklotrás je stále málo a kým sa priblížime k vyspelým cyklistickým mestám, potrvá to ešte nejakú chvíľu. To však neznamená, že zabudneme na platné pravidlá a vzájomnú ohľaduplnosť.

Vláda nedávno schválila národnú cyklostratégiu, ktorá hovorí o tom, že do roku 2020 chceme dosiahnuť 10-percentný podiel cyklistov na celkovej doprave. Cieľ to je ambiciózny, žiaľ, pokiaľ nebudú na rozvoj cyklistickej infraštruktúry schválené aj zodpovedajúce prostriedky, ostane stratégia s dobrým úmyslom len na papieri.

Rád diskutujem s ľuďmi o tom, že či by si vedeli predstaviť namiesto autom jazdiť do práce na bicykli. Väčšina si to predstaviť nevie. Kto ma pozná, vie, že ja sa po meste pohybujem buď na skútri alebo na bicykli. Obchádzam zápchy a nemám problém s parkovaním. Akurát riskujem. Občas život či zdravie, občas že mi niekto môj bicykel ukradne. Folklór, s ktorým som sa naučil žiť.

Na mesiac máj vyhlásil národný cyklokoordinátor súťaž Do práce na bicykli. Ja osobne sa určite prihlásim. A vy?

No a na záver ešte k tým stereotypom. Z mojich pravidelných skúseností na skútri i bicykli v mestskej premávke vyplýva nasledovný uzáver: primát v arogancii a bezohľadnosti voči bicyklom a motorkám nedržia hrubokrkí testosteróni na Géčkach a X6kách, ale dve iné kategórie. Na prvom mieste zásobovači a kuriéri na pickupoch a vanoch, na druhom mladí vodiči, ktorým ešte sotva stihol zaschnúť atrament na vodičskom oprávnení a nedostatok skúseností kompenzujú agresívnou jazdou. Tí prví majú asi stále naponáhlo, a myslia si, že keď jazdia každý deň, sú najväčší profíci a môžu Vás ofúknuť s päťcentimetrovou rezervou bočnej vzdialenosti (doslova cítite preplesk od ich spätného zrkadla), tí druhí sa naopak ešte len učia jazdiť za pochodu a myslia si, že je cool ísť po moste šesťdesiatkou meter a pol za skútrom. Nie je a mali by mať na pamäti, že pri kolízii bude na ich plecia spadať sto percent viny. Ak sa radíte do jednej z týchto dvoch kategórií a jazdíte ohľaduplne, ospravedlňujem sa. Ak ste sa v mojom texte našli, v mene všetkých slabších účastníkov cestnej premávky vás prosím, aby ste mysleli aj na nás.

Záverom: ak jazdíte autom, myslite na to, že o cestu sa s vami delia aj cyklisti. Napríklad keď zaparkujete a otvárate dvere. Alebo keď vás v úzkej uličke svrbí noha na plyne a pred vami je na bicykli mamička s dieťaťom v sedačke. Aj keď do nás tentokrát nevrazíte, „ofuk“ z párcentimetrovej vzdialenosti môže spôsobiť náš pád, prípadne veľmi nepríjemný pocit. Verím, že nikto z vás nechce ublížiť druhému človeku. Kone pod kapotou vám dodávajú guráž a moc. Tá musí ísť ruka v ruke so zodpovednosťou.

P.S.: Ak si na tento článok spomenie čo i len jeden vodič pred jazdou, dávalo zmysel napísať ho.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Architekt: Niektoré sedačky sú zámerne nepohodlné

Aké zásadné chyby robíme pri zariaďovaní obývačky a kam umiestniť televízor?

SVET

Muž zastrelil vo Fínsku starostku mesta a dve novinárky

Každú zasiahol ranami z pušky do hlavy a trupu.

EKONOMIKA

Zakladateľ siete pre milionárov: Neukazujú len bohatstvo, ale to, ako žijú

Sociálna sieť Rich Kids nie je pre každého.


Už ste čítali?