Tak sme ho nakoniec dostali. Danajský dar od Ficovej vlády. Bratislave odklepla pôžičku 7 a pol milióna eur. Nie som jej za to vďačný, to hovorím otvorene. Som otrávený. K existujúcim dlhom sa pridá len ďalší. Pod týmto bremenom bude naše hlavné a moje rodné mesto ohnuté ako starena so zničenou chrbticou. V takomto potupnom predklone sa stráca svetlo na konci tunela, stráca sa pointa, že hlavné mesto by nemalo byť hlavným len zo zákona, ale hlavným z hľadiska architektúry, kultúry, dopravy, pohostinstva, útulnosti, slovom, kvality verejného priestoru. Ten je vo veľmi zlom stave.
Netreba si ani cvičiť oko pohľadom na svetové metropoly, aby človek videl tie hektáre bratislavských plôch zarastené burinou, tie zanedbané trávniky, príšerné cesty, chodníky, pootĺkané omietky,ruiny, bezútešné priestranstvá, obkolesené ešte bezútešnejšími ohradami. Toto je naše hlavné mesto. Lesk nákupného centra Eurovea a, tamhľa, bieda na druhej strane ulice. Krásnych trávnatých zopár metrov na električkovom koľajisku na Záhradníckej ulici, kilometre hirošimskej scenérie ústiace filiálkou pri Trnavskom mýte. Tak toto je naše hlavné mesto - náš hlavný urbánny bezdomovec.
Bratislavskí komunálni politici sa boja zdvihnúť dane a poplatky. Chápem. Riešenie musí prísť ako obvykle zvrchu. Buď sa zmení prerozdelenie daní v prospech hlavného mesta, alebo v štátnom rozpočte bude mať Bratislava svoju vlastnú rozpočtovú kapitolu. A každý rok bude jej fungovanie témou na najvyšších miestach. V oboch prípadoch je nutný súhlas parlamentu a v konečnom dôsledku zmena vlády, lebo aj táto na hlavné mesto kašle. Takže riešenie, ktoré príde zvrchu, musí najskôr vyjsť zdola. Už som to povedal, som otrávený, presnejšie, sme otrávení. My, čo tu žijeme, aj my, čo sem chodíme za prácou či na štúdiá. Preto sa mi dnes chce nad Ficovými danajskými miliónmi zvolať: Slováci, na nohy, hlavné mesto nám padá na hlavu, pritom je to brána do našej krajiny, na ktorej nám záleží. Ešte chvíľu ignorantstva a padne nám mŕtve k nohám!