Myslím si, že kolega Hlina preháňa a zbytočne dramatizuje už beztak vypätú situáciu medzi segregovanými Rómami z osád a zvyškom spoločnosti. Štvrte, aké sú dnes v Baltimore, Paríži, Londýne, prípadne aj vo švédskom Malmö, na Slovensku našťastie ešte nemáme. Stav slovenskej polície (rovnako ako stav politiky, kultúry, podnikateľského prostredia) odráža celkový stav našej spoločnosti. Dokonca si trúfam napísať aj na základe osobných skúseností mojich blízkych, že výkonnosť a pro-zákaznícka orientácia vybraných zložiek polície sa v poslednej dekáde mierne zlepšuje (menej „malej“ korupcie, jazyková vybavenosť, pomoc namiesto represie, odbúravanie časovej náročnosti a byrokracie pri vybavovaní dokladov a pod.).
Nedeľný útok davu na policajné hliadky v okrese Spišská Nová Ves je však ďalším v sérii varovných signálov. Chválabohu sa incident tentokrát obišiel bez vážnych zranení a 22 zasahujúcim policajtom vyjadrujem poďakovanie za zvládnutie situácie a rešpekt za to, že sa dokázali postarať o zraneného kolegu v kritickej situácii, v ktorej hrozilo pri rozvášnenom dave neprispôsobivých občanov to najhoršie.
Rómov, ktorí zaútočili na policajtov, treba potrestať. A k usvedčeniu vinníkov by určite pomohlo, keby mala polícia z incidentu videozáznam. Myslím si však, že volanie po rozšírení policajných právomocí je celkom mimo misu a bude ďalším z krokov paternalistického štátu k postupnému obmedzovaniu osobnej slobody. Na Slovensku, pokiaľ ide o donucovacie nástroje silových zložiek, nikdy nebola núdza, veď napokon máme v tom dlhú tradíciu z čias „pelendrekového“ komunizmu. Horšie je to s ich uplatňovaním v rozumnej miere a voči každému, kto si policajnú tvrdosť právom zaslúži.
Nemyslím si, že polícia má legislatívou zviazané ruky. Problém je v technickom zabezpečení, v odbornosti, spravodlivom odmeňovaní,kariérnom raste a tým v celkovom profesionálnom výkone policajnej služby.
Za kľúčovú však v tomto prípade považujem absenciu ochoty štátu riešiť otázku segregovaných rómskych komunít. Existuje celá hromada dokumentov, návrhov, opatrení, programov, ktoré sa venujú ich integrácii, ale chýba to podstatné - politická vôľa. Politická vôľa totiž nie je len to, že máme splnomocnenca, že necháme úradníkov chrliť koncepcie, že rozdávame mimovládkam granty. Politická vôľa znamená za štátne peniaze a s profesionálnymi štátnymi zamestnancami pracovať na dennej báze na socializácii týchto ľudí podľa konceptu, ktorý bude mať solídnu odbornú kvalitu. Stručne povedané, priviesť Rómov z chátrajúcich osád k tomu, aby prijali princípy „nášho“ štýlu života. Od práce a vzdelávania až po hygienu. Nebude to lacné, ale bude to mať obrovský význam. V čom to je, že to nie je každému jasné?
Ruku na srdce, policajti s rozšírenými kompetenciami nám z tých vrhačov kameňov neurobia sústružníkov či inžinierov. Ba dokonca ani pomocných robotníkov v lese. Problém je úplne inde. Presne týmto smerom sme v SaS uvažovali, keď sme verejnosti ponúkli program Práca namiesto dávok. Naša ponuka stále platí, téme sa už roky odborne venuje kolegyňa Lucia Nicholson. Máme vôľu problémy riešiť. Nie riešenia predstierať.