Odkedy však Íri v májovom referende schválili uzákonenie homosexuálnych sobášov, staré floskule už akosi nejdú z hrdla. Zostali len dve možnosti. Buď sa zmieriť s tým, že tradične katolícka krajina už nie je takou tradičnou, lebo veľa katolíkov má v rozpore s tradíciou pochopenie pre potreby gejov. Druhou možnosťou je, že Írsko už nie je ani tak katolíckou krajinou, lebo veľa ľudí svoju vieru jednoducho odvrhlo. V prípade Írska si myslím, že platí prvá možnosť, a uzákonenie manželstiev gejov nijako neotrasie katolíckou tradíciou krajiny, akurát prinúti cirkev prispôsobiť sa dobe. Sám dublinský arcibiskup v reakcii na referendum povedal, že „výsledok by mal byť pre cirkev budíčkom“.
Aj vy aj ja sme, alebo sa môžeme stať súčasťou nejakej menšiny – minimálne názorovej. Gejovia sú však z biologického hľadiska v spoločnosti vždy menšinou. A keď sa o ich právach hlasuje, vždy je to hlasovanie väčšiny o menšine. Bohužiaľ veľmi podobne, ako keby dvaja vlci a jedna ovečka hlasovali o tom, čo bude na večeru. Z toho ma dosť mrazí, lebo sa to môže ľahko zvrtnúť na hlasovanie väčšiny proti menšine.
V Írsku to dopadlo tak, že v krajine je viac práv a slobody, keďže významná časť občanov s heterosexuálnou orientáciou má pre potreby gejov pochopenie. Ich sobášenie považuje za legitímnu vec. Významný civilizačný posun „tradične katolíckej krajiny“.
O Slovinsku sa síce ako o tradične katolíckej krajine nehovorí, ale výsledok víkendového referenda o príklone ku katolíckej tradícii vypovedá. Proti legalizácii manželstiev homosexuálnych párov sa vyslovila väčšina zúčastnených voličov. Referendum s 35-percentnou účasťou je platné, keďže kvórum je len 20 percent. Ale kde boli tí ostatní? Zostali doma, lebo ich tento civilizačný spor nezaujíma? Možno len vzali vec z tej strany, že registrované partnerstvo, ktoré v Slovinsku už platí, musí homosexuálom stačiť. Ani to nie je v našom stredoeurópskom kontexte málo.
Aby sa menšina neocitla v rukách väčšiny, tvorcovia slovenskej ústavy zakázali konanie referenda o základných právach. Lenže sú práva gejov na právnu ochranu ich vzťahov základným právom? Zjednodušene povedané, môže sa na Slovensku väčšina v referende uzniesť, že im takéto práva neprizná, respektíve odníme?
Ústavný súd v súvislosti s referendom o rodine naveľa-naveľa „vyškrtol“ zo zoznamu otázku, ktorá išla týmto smerom. Aliancia za rodinu chcela totiž od ľudí vymámiť súhlas s tým, aby „žiadnemu inému spolužitiu osôb okrem manželstva nebola priznaná osobitná ochrana, práva a povinnosti, ktoré sú právnymi normami k 1.3.2014 priznané iba manželstvu a manželom“. Slovom, manželstvom malo byť iba manželstvo a manželstvom nemalo byť z hľadiska obsahu registrované partnerstvo.
Ale toto ešte nič nehovorilo o tom, že by sa nemali sobášiť gejovia. Zamedziť tejto „novote“, ktorú si presadili Íri a odmietli Slovinci, sa pokúsili iniciátori referenda otázkou číslo 1. Tú Ústavný súd do hlasovania pustil. Zrejme sa držal toho, že predtým páni poslanci Smeru a KDH zakomponovali do ústavy proklamáciu, že manželstvo je jedinečný zväzok medzi mužom a ženou. Táto otázka znela: „Súhlasíte s tým, aby sa manželstvom nemohlo nazývať žiadne iné spolužitie osôb okrem zväzku medzi jedným mužom a jednou ženou?“
Niektoré štáty zrovnoprávnili ľudí bez ohľadu na ich sexuálnu orientáciu tým, že umožňujú manželstvo heterosexuálov i gejov. Iné štáty sa „uspokojili“ s riešením tohto problému „len“ registrovanými partnerstvami. Zatiaľ čo tie prvé štáty poňali manželstvo ako praktický právny inštitút, ktorý má posilniť spolužitie ľudí ako takých, tie druhé zostali viac spojené s tradíciou. Tá manželstvo spája len s heterosexuálmi. Povedal by som, že aj tieto krajiny zrejú dobrým smerom.
A potom sú štáty ako Slovensko, ktoré žiadnu právnu ochranu homosexuálnym párom nepriznávajú a bodka. V spoločnosti zároveň pôsobia relatívne marginálne politické sily, ktoré by im nadobudnutie týchto práv do budúcnosti najradšej vzali hoc aj prostredníctvom referenda. Potom je tu relatívne dominantná sila - strana Smer-SD - ktorá pred referendom o rodine namiesto jasných posolstiev alibisticky strkala hlavu do piesku, zatiaľ čo práva menšín patria do základnej agendy všetkých sociálno-demokratických strán civilizovaného sveta.
Čo Írsko?! Slovensko je tradičná katolícka krajina!
Ale ja sa teším na dobu, keď sa v poňatí ľudských práv priblížime práve k „tradične katolíckemu“ Írsku. (Ale uspokojil by som sa aj so Slovinskom.) Vtedy budeme spoločnosťou, ktorú neovládajú komplexy, predsudky a fóbie. Nepochybujem, že sa k tomuto stavu prepracujeme. Lebo aliancia za práva ľudí bude silnejšia ako aliancia neznášanlivosti. Aspoň dúfam.