Turisti v meste iba zavadzajú

Autor: Juraj Droba | 22.8.2017 o 15:41 | (upravené 22.8.2017 o 15:53) Karma článku: 8,40 | Prečítané:  2827x

Vlna kritiky proti turistom v poslednej dobe valcuje internet. Neoprávnene. Škodíme tým len sami sebe. 

Obsadili ste si svojim uterákom miesto na pláži? Dostanete pokutu! Hrkocete kufrom s kolieskami na dlažbe? Vykážu vás! Robíte večer v kaviarni hluk? Skrátia otváracie hodiny! Takto by som mohol pokračovať so správami, ktoré sa počas tohtoročnej letnej sezóny valia z médií. Realita je však taká, že cestovný ruch je rastúce odvetvie, ktoré má pre kraj už dnes vysokú pridanú hodnotu. A ak sa ho naučíme od susedov robiť ešte lepšie, vzniknú nové pracovné miesta a získame prostriedky na ďalší rozvoj kraja.

Bratislavský kraj je na Slovensku najnavštevovanejšia turistická destinácia. Dokonca viac ako Vysoké alebo Nízke Tatry. Minulý rok navštívilo Bratislavský kraj bezmála 1,4 milióna návštevníkov, ktorí u nás strávili v priemere 2,2 noci. V porovnaní s predchádzajúcim rokom je to priam neuveriteľný nárast o 16%. Z toho takmer 900 tisíc bolo hostí zo zahraničia.

Poklad, o ktorom mnohí netušia

Od nepamäti rád cestujem. Je to pre mňa oddych aj inšpirácia zároveň. A keď príde ku mne návšteva zo zahraničia, rád ju sprevádzam po zákutiach nášho regiónu. Od osemnástich rokov som sa živil ako turistický sprievodca. V bratislavskom kraji máme prakticky všetko okrem mora. Atraktívne pamiatky, lesy a parky, hrádzu ako ideálne miesto na bicyklovanie a korčuľovanie, máme tu vinice a vínne pivnice, hrady, rieky, plochy na vodné športy, múzeá, reštaurácie a kaviarne.

Cestovný ruch je obrovská príležitosť. Pre domácich, aj hostí. Znamená to podporovať atraktívne podujatia, budovať infraštruktúru pre voľný čas, šport a kultúru. Nemenej dôležité je chrániť prírodu a kultúrne pamiatky. Aby sme mali kam chodiť a na čo sa pozerať. Cestovný ruch má mnoho výhod. Turisti, ktorí k nám prichádzajú z rôznych kútov sveta, u nás nechávajú peniaze, ktoré môžeme použiť na ďalší rozvoj regiónu. Podporuje sa tým tiež zamestnanosť. Suma, ktorú k nám turisti ročne prinesú, sa pohybuje vysoko nad 100 miliónov eur.

Napriek tomu v cestovnom ruchu zaostávame. Netreba ísť ďaleko, stačí sa pozrieť na Južnú Moravu, ako opeknela. Alebo Burgendland okolo Neziderského jazera. Pred dvomi desaťročiami to bol "zapadákov", dnes je to vyhľadávaná turistická oblasť. Naši západní susedia vybudovali penzióny a vinárničky, opravili pamiatky a námestia, postavili cyklotrasy. Vďaka turizmu urobili veľmi veľa aj pre svojich obyvateľov. Ak som spomínal v úvode, že turizmus mnohým prekáža, je to preto, že sa robí len pre hostí. Moje predstava je taká, že má byť prospešný pre obyvateľov aj pre návštevníkov.

Máme nárok na viac

Keď sa pozerám, v akom zúfalom stave sú mnohé naše pamiatky či verejné priestory, som presvedčený, že máme nárok na viac ako len na plátanie dier. Mám predstavu, kam by sa Bratislavský kraj mohol posunúť. Poďme viac peňazí a energie venovať do rekonštrukcie verejných priestorov, skrášľovania parkov, čistenia trávnikov, budovania cyklotrás a športových areálov, poďme robiť viac atraktívnych podujatí. Poďme opraviť Rusovecký kaštieľ, postaviť cyklotrasu do Devína, skrášliť bratislavské jazerá, opraviť kemp na Zlatých Pieskoch, odstrániť ruiny na Železnej studienke, obnoviť schátrané vinice, opraviť kostolíky, lavičky, chodníky či námestia. Aj tu platí, že úspech sa dá dosiahnuť iba v spolupráci s miestnymi samosprávami, štátnou správou a súkromnými podnikateľmi. Na konci dňa vytvoríme pekné miesto, kde sa budeme všetci cítiť príjemne.

Ešte je tu druhá alternatíva. Zatvoriť sa pred návštevníkmi a nechať si celý kraj len pre seba. Mať svoj kľud a nenechať sa rušiť. Len sa potom nesmieme čudovať, ako to tu bude chátrať. Ja volím tú prvú možnosť.

Autor je kandidát SaS na bratislavského župana

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Píše Ivan Mikloš

Farizeji, antikristi, birmovaní komunisti

Veľkonočná úvaha agnostika.

Pri Poslednej večeri urobil Leonardo da Vinci fatálnu chybu

O omyle, ktorého sa dopustil maliar, sa hovorí málo.


Už ste čítali?